reklama

Kauza Cervanová: Posledný výdych koňa

Prednedávnom vyšla kniha Hra sa skončila: Definitívna bodka za kauzou Cervanová. Súhlasím s jej autorom Martinom Hanusom, že hra sa skončila a že to je definitívna bodka za kauzou Cervanová.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (158)

Zástancovia viny odsúdených už nepotrebujú nič nové zverejňovať. Argumenty obhajcov neviny sú vo svetle informácií z tejto a dvoch kníh Petra Tótha stále menej a menej presvedčivé.

Prípad bude ešte nejaký čas rezonovať vo verejnosti a motivovať k písaniu článkov a blogov. Nikdy ale nebude obhajoba odsúdených tak intenzívna a presvedčivá, ako v čase premietania filmu, diskusie Večer pod lampou, vystúpenia na Pohode a rozsiahlych článkov a blogov. Pravda je jednoduchá, cesta k jej poznaniu tŕnistá. Na zmenu postoja a presvedčenia v morálnej dileme nestačia len informácie. Potrebná je aj osobná odvaha. Najväčšou prekážkou je silné ego.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé dejstvo: Zločin a trest

Prvýkrát som dostal neoficiálne informácie o procese s Nitranmi krátko po vynesení rozsudku v 82. roku. Povedali mi ich kamaráti právnici, ktorí boli veľmi blízko celému dianiu. Konexie na vysoké politické kruhy neskôr odsúdených úspešne marili vyšetrovanie aj začatie súdneho procesu. Druhá informácia je z prostredia ich advokátov: nepochybovali o ich vine. Úlohou advokáta nie je veriť v nevinu svojho mandanta, ale hľadať chyby v procese vyšetrovania, poľahčujúce okolnosti, rôzne nedostatky v dokazovaní viny a pod. Dobrá obhajoba môže viesť k oslobodeniu alebo aspoň zmierneniu trestu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Súd dospel k záveru, že sú vinní a vyniesol rozsudky. O vine odsúdených som nepochyboval.

Druhé dejstvo: Hráči.

Dejstvo začalo zrušením pôvodného rozsudku Najvyšším súdom ČSFR. Od toho momentu sme boli svedkami kampane (nielen) novinárov za očistenie viny Nitranov.

Vnímal som to okrajovo. Môj pôvodný názor podporili informácie od člena trestného senátu z obnoveného procesu v roku 2002. Rozprával mi o správaní obžalovaných, ich rodinných príslušníkov, „dôkazoch“ a dôkazoch v prospech aj neprospech Nitranov.

Hra, ktorej cieľom bolo presvedčiť verejnosť o nevine odsúdených naberala vyššie a vyššie obrátky. V hre bola aj vidina nemalej finančnej kompenzácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretie dejstvo: Besnenie.

Dejstvo začalo bezprostredne po vynesení rozsudku Najvyšším súdom SR. Obhajcovia neviny pre TASR vyjadrovali obavu nad stavom slovenského súdnictva. (Sme 11. decembra 2006, Balázs: Protestujeme voči postupu súdov v kauze Cervanová https://domov.sme.sk/c/3047535/balazs-protestujeme-voci-postupu-sudov-v-kauze-cervanova.html).

Intenzita obhajoby v tomto dejstve začínala mať charakter tsunami. Vyšlo množstvo článkov, blogov, výsledky z polygrafu (detektora lží), film kauza Cervanová, relácia Večer pod lampou, vystúpenie na Pohode.

Silný morálny apel zaznel z úst Štefana Hríba v relácii Večer pod lampou. V úvode hovorí: „V roku 1976 sa stala ... jedna vec, ktorá sa s nami ťahá až dodnes..... Víri vášne, rozdeľuje ľudí, politikov, sudcov, prokurátorov. Pozostalých, odsúdených. V podstate všetkých ľudí na Slovensku. Volá sa to kauza Cervanová a za týmto názvom je strašné utrpenie, smrť, mučenie, klamstvo, lož a všeličo iné.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cítil som sa ako člen veľkej poroty v americkom procese. Vo veľkej porote sedí 12 laikov, ktorí na základe vypočutých a videných dôkazov, expertíz súdnych znalcov, výpovedí svedkov, obžalovaných a presvedčivosti argumentácie žalobcov a obhajcov rozhodnú o vine či nevine súdených. Veľmi, veľmi dôležitá je presvedčivosť argumentácie obhajoby/obžaloby. Hrá sa na city, zdôrazňuje sa morálny aspekt čohokoľvek, čo sa hodí na podporu názoru. Hľadajú sa aj tie najmenšie dôkazy nedôveryhodnosti svedkov, predložených dôkazov.

V kauze Cervanová to malo jednu chybu. Počúval som len názory obhajoby. Očakávalo sa odo mňa, že s čistým svedomím musím vnímať Nitranov ako nevinných.

Nemohol som ale akceptovať ako dôkaz neviny názor patológa, ktorého si objednali odsúdení a ktorý nevidel mŕtvolu! Nemohol som akceptovať ako dôkaz neviny tvrdenie, že v truhle nebolo telo Ľudmily Cervanovej, a preto bola zakrytá. Preboha, kto by ukazoval pozostatky tela, ktoré bolo niekoľko dní vo vode?! Nemohol som akceptovať ako dôkaz neviny výsledky detektora lží! Nemohol som akceptovať názor, že záver vyšetrovania vznikol ako konštrukt v hlave Eduarda Pálka!

Postupne som sa viac a viac cítil nie ako člen poroty, ale ako obvinený pred inkvizičným súdom. Sú nevinní! A nemôžeš mať iný názor. Povedali nám, že sú nevinní, my im veríme! Najvyšší súd ČSFR našiel až 73 pochybení! Priznania, vyšetrovanie a súdny proces, všetko bolo zmanipulované! Pri vyšetrovaní bol na nich vyvíjaný nedovolený nátlak, až mučenie! Obludnosť totalitného súdnictva pretrváva dodnes!

Besnenie je možno silný výraz. Ale takto na mňa pôsobila silná mediálna kampaň obhajcov neviny odsúdených.

V tomto dejstve sa prvýkrát prezentujú aj názory druhej strany. Sú to dva články v Plus 7 dní. Cervanová inak: Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca predložili dôkazy o vine odsúdených (https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Cervanova-inak-Vysetrovatel-prokurator-a-sudca-predlozili-dokazy-o-vine-odsudenych).

Cervanová inak: Nesedia dátumy ani výpovede, alibi odsúdených má trhliny (https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Cervanova-inak-Nesedia-datumy-ani-vypovede-alibi-odsudenych-ma-trhliny).

A hlavne dve knihy od Petra Tótha.

Koniec tohto dejstva vidím v článku Andreja Bána Trest bez zločinu (.týždeň, 2. júla 2017: https://www.tyzden.sk/temy/40648/trest-bez-zlocinu/).

V knihách od Petra Tótha sú odpovede na mnohé argumenty, ktoré obhajcovia neviny odsúdených používajú na spochybnenie vyšetrovania a rozsudkov. Je na čitateľovi, ako si tieto informácie vyhodnotí.

Ja som svoj názor nemusel meniť.

Besnenie sa zmenilo na frašku v „rozhovore“ novinára Andreja Bána so sudcom Jurajom Klimentom. Novinár sedí oproti figuríne, ktorej kladie otázky (https://www.tyzden.sk/spolocnost/39061/s-klimentom-bez-klimenta-o-kauze-cervanova/).  To už je predzvesť štvrtého dejstva.

Prvá medzihra: Biele noci

Neodpustil som si vlastnú iniciatívu v hľadaní slabého miesta v argumentoch obhajcov neviny odsúdených.

Ľuba Lesná píše o ceste Viery Zimákovej zo splavu do Bratislavy (https://www.aktuality.sk/clanok/593468/vrazda-cervanovej-ako-justicny-omyl-nazor/):

Zimáková sa odtiaľ mohla dostať tak, že by sa v tme približne hodinu prebíjala hustým lesom do Bzenice na výpadovku. Ešte večer pri ohni ju videli jej kolegovia a potvrdili to aj na súdnom pojednávaní. Je tam síce k výpadovke aj oveľa kratšia cesta, trvajúca približne pätnásť až dvadsať minút, až na to, že by musela prebrodiť pomerne široký a zrejme aj hlboký Hron.

Pohľad na Googlemaps ukazuje niečo iné.

Cesta III/2519 z táboriska po prúde rieky k ceste I/65 je dlhá 1,25 km. Je to 20 minút pohodlnej chôdze po pravom brehu rieky. Teda žiadne brodenie v pomerne širokom a zrejme aj hlbokom Hrone.

Google maps
Google maps (zdroj: Google maps)

Viera Zimáková nemala najmenší dôvod ísť až 2,8 km do Bzenice. Najprv proti prúdu rieky (v tom čase tam možno bol hustý les) na cestu III/2494, po nej cez most ponad Hron na výpadovku I/65. Odtiaľ stopom do Bratislavy.

Google maps
Google maps (zdroj: Google maps)

..

Otázne je aj tvrdenie, že bola tma. V Revišťskom Podzámčí bol 9. júla západ slnka o 19:47 (dnes pri letnom čase 20:47). Minimálne 10 minút po západe je ešte dostatočne vidno aj osobu stopujúcu auto. Pri jasnej oblohe aj 15 minút.

Keby argumenty podobného typu použili zástancovia viny odsúdených, Martin Mojžiš by ich parádne skritizoval. Možno by to nahral na video, zavesil na Youtube a ukazoval veľkú mapu z Googlu.

Druhá medzihra: Sen smiešneho človeka

Verili ste začiatkom roku 2003, že Saddam Hussein skrýva chemické zbrane hromadného ničenia? Ja áno. Rovnako, ako veril a argumentoval Tony Blair a iní politici. Z invázie som nebol nadšený. Objavenie chemických zbraní by aspoň čiastočne ospravedlnilo vojenský zásah.

Keď sa zbrane dlho nedarilo nájsť, Tony Blair zdôrazňoval, že sú dobre skryté a že je len otázka času, kedy sa nájdu. Nakoniec sa nič nenašlo. Po rokoch Tony Blair odmietol závery kritickej správy komisie vyšetrujúcej účasť Spojeného kráľovstva na invázii. Povedal, že invázia mala oslobodiť iracký ľud a ochrániť ho pred „diablom“, akým bol Saddam Hussein. Je to dramatický posun cieľa vojenského zásahu od prevencie použitia chemických zbraní irackým prezidentom k oslobodeniu Iračanov od diktátora. Dnes vidíme, k čomu oslobodenie viedlo.

Ak máme vyhranený názor na niečo a dostaneme nové informácie, ktoré názor spochybňujú, pociťujeme vnútorné napätie. Nazýva sa to kognitívna disonancia. Napätie potrebujeme znížiť. Môžeme napríklad zmeniť názor, priznať chybu, omyl. To je príklad Martina Hanusa v kauze Cervanová. Môžeme postupovať ako Tony Blair. Hľadať nové a nové argumenty podporujúce prvotný názor, meniť zámer, nájsť nový cieľ.

Niektorí čitatelia možno podobnú situáciu zažili pri zmene zamestnávateľa. Presvedčí nás vidina lepšej práce, lepšieho pracovného tímu, lepšieho nadriadeného. Keď na novom pracovisku nie je všetko také pozitívne, ako boli naše očakávania, pociťujeme vnútorné napätie. Priznanie si chyby býva to posledné, čo si pripustíme. Oveľa jednoduchšie je zdôrazňovať nedostatky pôvodného a výhody nového zamestnávateľa. A keď už nič nefunguje, cieľom zmeny môže byť „zbieranie skúseností“.

Kognitívnu disonanciu – rozpor medzi vlastným názorom a faktami prezentovanými – neriešia obhajcovia neviny krok po kroku prezentovaním argumentov vyvracajúcich argumenty z kníh. Jednoduchšie je zdôrazňovať nedôveryhodnosť Petra Tótha, až prízemne pripomínať rodné meno sudcu Juraja Klimenta, ironizovať prácu Martina Hanusa. A hľadať stále bizarnejšie dôkazy o nevine odsúdených. Napríklad: „Keby Beďač s Čermanom boli naozaj vinní, tak by predsa neupozorňovali Najvyšší súd SR na to, že vlasy sú depozitované a nežiadali by o expertízu DNA.“ (https://dennikn.sk/blog/1167251/kauza-cervanova-dolicne-veci-a-ziadost-o-expertizu-dna/).

Obhajcovia neviny odsúdených snívali veľký sen na základe informácii od odsúdených. Sen, že vyšetrovanie aj súdne procesy boli zmanipulované. Informácie, ktoré si selektívne vyberali, nemohli mať rovnakú výpovednú hodnotu ako záznamy z vyšetrovania tímu operatívcov.

Je zaujímavé, že do sna sa nedostal scenár, ktorý napísal sám život: ako sa Nitrania navzájom obviňovali na prvom procese.

Zo sna ich definitívne prebudil neúspech so sťažnosťami na Európskom súde pre ľudské práva (https://domov.sme.sk/c/7418450/odsudeni-v-kauze-cervanova-neuspeli-na-europskom-sude.html)

ESĽP sa nemohol zaoberať trestným konaním pred rokom 1992. Očakávam, že práve táto poznámka posunie obhajobu do pozície „.... majú nárok na spravodlivý proces....“. Už nebudú spomínať archív v Levoči, denník sestier Cohenových, nedôveryhodnosť Petra Tótha, nepoctivosť Martina Hanusa. Bude to oveľa všeobecnejšie.

Pred 15 rokmi mal Tony Blair sen o nájdení chemických zbraní. Potom zmenil sen na oslobodenie irackého ľudu od diabolského krutovládcu. Realita súčasnej situácie v regióne ho definitívne prebrala zo sna. Dôsledok: už nikdy nemôže snívať o kariére špičkového politika.

Nechám na úvahe čitateľov a predplatiteľov média, ktoré najviac obhajuje Nitranov, o akej kariére novinárov, ponúkajúcich iný pohľad na spoločnosť, môžu snívať obhajcovia neviny odsúdených. Mňa už prestali zaujímať ich iné pohľady na spoločnosť.

Štvrté dejstvo: Biedni ľudia

Dejstvo sa začalo publikovaním knihy Martina Hanusa a jeho rozhovorom s Marekom Vagovičom (https://www.youtube.com/watch?v=x6HFY6Ssdhw).

V období od 26. mája do 9. júla bolo publikovaných niekoľko článkov a blogov ako reakcia na knihu a rozhovor. Diskusia k Hanusovmu článku Definitívna bodka za kauzou Cervanová z 20. mája 2018 má 467 komentárov (https://www.postoj.sk/33318/definitivna-bodka-za-kauzou-cervanova). Diskusia k Mojžišovmu článku Cervanová: Definitívna bodka, dvojbodka a tri bodky z 3. júna 2018 má 55 komentárov (https://www.tyzden.sk/spolocnost/48575/definitivna-bodka-dvojbodka-atri-bodky/).

Šesť blogov v Denníku N (Martin Fűzy) spochybňujúcich vinu odsúdených, uverejnených od 8. júna do 1. júla malo k 12. júlu už len 51 komentárov.

Biedu Think Tanku z časopisu .týždeň, čo sú hlavní obhajcovia neviny odsúdených, vidím v nepriznaní si ani kúsku pravdy v argumentoch všetkých súdov, ani gramu pochybností o nevine odsúdených. Ľudia s tak vysokým egom to sotva dokážu.

Biedu svojho silného ega preukázal Martin Mojžiš výrokom, že ... “Kniha Martina Hanusa môže slúžiť ako cenná inšpirácia všetkým začínajúcim autorom brakovej literatúry faktu.“ (https://www.tyzden.sk/nazory/48576/hanusova-metoda/).

Epilóg: Posledný výdych koňa

Čitateľ zorientovaný v dielach F. M. Dostojevského možno postrehol, že pri pomenovaní štyroch dejstiev a dvoch medzihier som sa inšpiroval názvami jeho románov a poviedok. Nebola to náhoda. Máloktorý spisovateľ dokázal tak precítene písať o duši človeka, o jeho utrpení, nádeji, nevzdávaní sa ani v najťažších situáciách, o boji dobra a zla.

Pre názov epilógu som našiel inšpiráciu v publikácii Martina Mojžiša. Nebola to náhoda. Martin Mojžiš patrí medzi prominentných obhajcov neviny odsúdených.

Hra sa skončila. Masívna mediálna kampaň nepriniesla právnu a sotva morálnu očistu odsúdených. Priniesla predovšetkým vášne a roztrpčenosť mnohých.

Prednedávnom zomrela Dagmar Burešová, prvá ponovembrová ministerka spravodlivosti (Českej republiky). Bola vynikajúca právnička. V čase totality obhajovala obvinených v politických procesoch. Keď sa prezident Václav Havel nelichotivo vyjadril o totalitnom súdnictve povedala mu: Nemůžeš říct 'pokleslá justice'! Jistě ses setkal s mnoha soudci úslužnými k režimu, ale nebyli takoví všichni! Vidíš to z pozice vězně, kterému všichni vykládají, jak byli nevinní. Já se jako advokátka mezi soudci pohybovala dlouhá léta. Mohu ti vyjmenovat řadu skvělých soudců, kteří se nenechali zlomit, ani nalomit. Jistě, taky znám mnoho takových, kteří si zadali“: (https://archiv.ihned.cz/c1-66185250-odvazna-a-spravedliva-buresova-dovedla-vynadat-i-havlovi).

Som zvedavý, ako bude vyzerať „posledný výdych koňa“ v podaní Martina Mojžiša a celého Think tanku časopisu .týždeň. Za ním nebudú tri bodky, ani dvojbodka. Len bodka a nič.

Peter Skala

Peter Skala

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Skúsený manažér a človek, ktorý má čo povedať. Dlhoročne sa venujem vzdelávaniu, manažmentu a cestovaniu. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu